Sú špeciálne základné školy na Slovensku getá?

 Vážené kolegyne, kolegovia a rodičia zdravotne znevýhodnených detí. Prečítajte si, prosím, tento materiál a zaujmite k nemu stanovisko. Ďakujem, zdraví Lýdia Melišková

No votes yet
Ahojte!Škoda, že to

Ahojte!Škoda, že to nevieme vyriešiť len takto - pokecom. Bolo by dobré osloviť školy, ktoré sa zúčastnili tohto ohromného "výskumu" a zistiť, či vôbec vedeli čo sa na ich škole dialo. Oslovila som jednu bývalú spolužiačku z "výskumnej školy" - doteraz sa mi neozvala. Ale jedno je isté: tu sa nám to nepodarí posunúť na iný bod, iba sa vzájomne posťažujeme.Treba inú cestu, ktorou vyjadríme nesúhlas s týmto "dielom" a hlavne s jeho "autormi" a ich " odbornou spôsobilosťou". Je zaujímavé, že každý učiteľ musí mať kvalifikáciu, odbornú spôsobilosť, atestácie, zberať kredity a pri autoroch podobných "výskumov" sa takéto niečo nesleduje!

Vložil(a) Anonym (bez overenia), So, 29/05/2010 - 21:16
Nie nesleduje, milé

Nie nesleduje, milé kolegyne, lebo títo tzv.výskumníci od zeleného stola nikdy neboli v praxi, nech sa prídu pozrieť k nám do ZŠ, kde máme takmer 100% rómskych žiakov, nech prídu aj na vyučovacie hodiny, nech vidia s akým "materiálom" pracujeme.Kde sú ich rodičia? Na rodičovskom združení pred koncom šk.roka z mojej triedy nebol ani jeden rodič, aký majú oni záujem o vzdelávanie svojich deti - žiadny, pre nich sú dôležité len sociálne dávky, veď štát má peniaze a im dá , oni nemusia nič, ani sa vzdelávať, ani pracovať, lebo štát im dá, takto argumentujú.

Vložil(a) monika, Po, 14/06/2010 - 23:08
Súhlasím so všetkým, čo

Súhlasím so všetkým, čo si napísala. Ani celý týždeň by nevydržali vychovávať a ešte k tomu učiť tieto naše deti. Učila som 20 rokov nepočujúce deti, teraz už 12. rok som na ŠZŠ. To sa nedá porovnať, práca s nepočujúcimi je síce ťažšia, ale ma naplňovala, cítila som sa potrebná, bola som rodičmi chválená,obdivovaná, a tu :-((( sa vám div nevyhrážajú, starší žiaci sú vulgárni,....veď to poznáte. A máme veľa detí v škole z rómskych rodín aj preto, že mamky trvali na tom, aby deti chodili ku nám, spravili z detí papierových invalidov a štát staraj sa ! Domov sa mi už aj podarilo od nich priniesť parazity, KHN absentujú v ich rodinách. No a ešte za tú almužnu, čo nám dávajú,... No hrôza,zdravie si ničíme a keď pôjdeme do dôchodku, až sa ho vôbec dožijeme, keď nám ho odďaľujú, ani pes po nás neštekne. Som znechutená takými premúdrelými kecami od stola!

Vložil(a) nadka, Št, 17/06/2010 - 11:53
Ahoj, ďakujem za

Ahoj, ďakujem za komentár,zverejnením tohto "výskumu" som sledovala našu informovanosť, ako o nás píšu iní a dúfam, že o nás títo "odborníci" nebudú rozhodovať. Príjemný deň želám.

Vložil(a) Lidka, Ne, 30/05/2010 - 20:46
„ Škola ako

„ Škola ako geto“.Samotný názov znehodnocuje osobnosť a postavenie učiteľa / nielen v špeciálnom školstve/ a celého školstva vôbec.Žiadna škola bez ohľadu na zameranie a na zastúpenie žiakov nie je žiadnym getom. Je to ,dovolím si tvrdiť, urážka všetkých pedagógov zanietených pre svoju prácu. Učitelia pri svojej práci nerozdeľujú žiakov podľa zovňajšku, rodiny , alebo podľa toho, odkiaľ žiak do školy prichádza. Skôr k nim pristupuje s ohľadom na ich schopnosti a psychické vybavenie, a v tomto sa nesie vzdelávanie žiaka.
Zaráža ma pohľad zo strany autorov publikácie na zastúpenie rómskych žiakov v špeciálnych základných školách a v špeciálnych triedach základných škôl. V úvode sa spomína približne 60 % zastúpenie rómskych žiakov ( ospravedlňujem sa za takéto triedenie, lebo ja ako pedagóg to takto nepociťujem a nedelím deti zverené do našej starostlivosti, v mene aspoň väčšiny špeciálnych pedagógov sa snažíme im pomáhať najmä v rámci ich postihu ), 40 % teda patrí ostatným žiakom ? Dovoľte mi ohradiť sa kategoricky a ešte raz proti názvu publikácie ; pre „akože“ tie ostatné deti špeciálne školy nie sú getom? A kto sú tie deti? Podľa akých kritérií sa k nám tých 40 % dostalo?Ideme aj tu zisťovať, odkiaľ k nám prichádzajú? Ich netriedime...nediskriminujeme ?
Do špeciálnych škôl prichádzajú deti na základe psychologického vyšetrenia a neskôr prechádzajú špeciálno- pedagogickou diagnostikou. Tie potvrdia, či dieťa potrebuje, alebo nepotrebuje inú formu vzdelávania. O tom rozhoduje celý tím odborníkov.. Nie je možné v dnešnej dobe, aby do špeciálnej školy bolo zaradené dieťa iba z dôvodu etnickej príslušnosti, sociálneho znevýhodnenia a pod. Spomínané psychologické testy sa používajú na zistenie mentálnej úrovne dieťaťa a platia pre všetky deti rovnako. V prvom rade ide výhradne o pomoc dieťaťu. Ak u dieťaťa nie je predpoklad úspešného zvládania vzdelávacieho procesu podľa učebných osnov základných škôl, vychádza sa jemu a v neposlednom rade aj rodine( ktorej na osobnostnom aj vzdelanostnom raste dieťaťa záleží) v ústrety, dieťa prichádza do prostredia, ktoré sa v maximálnej možnej miere prispôsobuje jeho mentálnej vybavenosti a tu sa začína formovanie tehlička po tehličke podľa jeho tempa a možností . Preto sa v špeciálnych školách žiaci vzdelávajú vo variantoch A,B,C.
Z pozície učiteľov, ktorí učili aj na základných školách a v súčasnosti pôsobia v špeciálnom školstve( a môžu porovnávať) , si dovoľujem postaviť sa za zotrvanie vzdelávania žiakov vo variante A v špeciálnych školách. Každé dieťa má právo na úspech. V našich špeciálnych školách dieťa tento úspech zažíva, postupuje podľa svojho tempa a nie je vystavené stresu z nezvládania učiva, pretože tempo na základných školách je vysoké . Práve nezvládanie učiva vo vyšších ročníkoch základných škôl vedie u týchto žiakov k nezáujmu a odmietaniu. Dieťa má byť motivované a stimulované, aby vydalo zo seba všetko, čo je v jeho silách. V špeciálnych školách je počet žiakov nižší, a teda umožňuje výsostne individuálny prístup ku každému jednému žiakovi, čo pri počtoch žiakov v triedach zákl. škôl nie je pri všetkej úcte k práci našich kolegov možné. Tu má svoju triednu komunitu, pociťuje spolupatričnosť ku svojmu kolektívu, má možnosť sebarealizácie. Dlhoročné skúsenosti v práci so žiakmi A variantu potvrdzujú túto hypotézu. Naše školy opúšťajú deti nielen so základmi trívia, ale aj z prírodovedných oblastí, z kultúry a športu. Majú možnosť vzdelávať sa na stredných školách, ktoré ich pripravujú podľa osvojených zručností a schopností na budúce povolanie.

K bodu 4. v Odporúčaniach zo strany 9:
"Zrušiť špeciálne základné školy pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím" - citujem autorov.

V špeciálnych školách sa vzdelávajú aj žiaci so stredným a ťažkým až hlbokým stupňom mentálneho postihu- kvôli deťom s ľahkým mentálnym postihnutím rušiť špeciálne školy? A čo tie ostatné- oslobodiť ich zase od vzdelávania? Kam spejeme? Citujem sentenciu: „Vyspelosť spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa dokáže postarať o postihnutú populáciu“.
Domnievame sa , že ide len o nesprávnu formuláciu zo strany autorov. Ak nie, tak autori nepoznajú zameranie ani štruktúru vzdelávania v špeciálnych školách.

K bodu 5. zo strany 10:
"Rozlišovať medzi mentálnym postihnutím, sociálnym znevýhodnením a etnicitou".
Žeby toto boli kritéria na zaraďovanie do špeciálnych škôl?To snáď nie je možné ! Tu sú už napádaní psychológovia a CŠPP. Ďalšia oblasť, ktorú si mali autori poriadne preštudovať.

K bodu 8. zo strany 10:

Učitelia – odborníci, ani pracovníci poradenských zariadení neovplyvnia financovanie školstva- ani štandardného, ani špeciálneho. Je to širokospektrálna oblasť a odporúčanie by malo smerovať do iných- kompetentných radov. Plne však súhlasím s názorom autorov, že všetky materiálne výhody pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia by mali byť poskytované všetkým deťom našej spoločnosti bez rozdielu.

Neopomeňme ani úlohu rodiny. Tá je najdôležitejšia v osobnostnom raste našich detí, budúcej generácie. Tam by mala smerovať pozornosť kompetentných orgánov a monitorovanie, či rodina poskytuje, alebo sa snaží poskytovať svojmu dieťaťu potrebné vybavenie a starostlivosť. Možno práve v tejto starostlivosti vedia zistiť učitelia rozdiely medzi deťmi, to je tá oblasť, ktorá diskriminuje - ale toto deti ani učitelia ovplyvniť nedokážu. Tam zohráva prvú a poslednú úlohu a medvediu službu najmä a v prvom rade rodina.

Na margo publikácie:
Prepáčte, pán Gaňo!
/ pre nezainteresovaných- plným menom Viliam Gaňo- zakladateľ špeciálnej pedagogiky na Slovensku /.

Vložil(a) joja (bez overenia), Po, 24/05/2010 - 16:11
Milá Joja, máš 100%

Milá Joja, máš 100% pravdu a ďakujem, že si spomenula aj CŠPP, tiež v nej pracujem,bola som taká nasrdená z toho výskumu, že som hneď zbŕklo reagovala a veľa som nenapísala. Takže ešte raz, díky,aj za pána Gaňu :-)))

Vložil(a) nadka, Št, 17/06/2010 - 12:07
Milá Joja, ďakujem Vám za

Milá Joja, ďakujem Vám za Váš komentár, mám 30-ročnú prax v špeciálnych školách, učila som aj na základnej škole, viem porovnať prácu v oboch zariadeniach. Plne s Vami súhlasím a želám Vám úspešný týždeň.

Vložil(a) Lidka, Po, 24/05/2010 - 16:48
Trend vo vzdelávaní

Trend vo vzdelávaní Rómskych žiakov je taký, že žiaci s MR sa nechávajú na ZŠ a sú buď integrovaní alebo vznikajú rómske triedy.
Ľutujem učiteľky, ktoré majú v triede 22 žiakov, z toho polovicu rómov zo sociálne znevýhodneného prostredia a 2-3 žiakov s MR alebo inými špeciálno-pedagogickými potrebami. To sa nedá v rámci jednej triedy zvládnuť. Alebo dá?

Vložil(a) Anonym (bez overenia), Pi, 21/05/2010 - 09:53
...a chúdence intaktné

...a chúdence intaktné deti,ktoré sú odsúvané, lebo učiteľ musí neustále riešiť výchovné problémy ! Mám s tým tiež skúsenosti, bohužiaľ dcéra chodila do takej triedy s 3 integrovanými žiakmi, každý mal iné postihnutie !

Vložil(a) nadka, Št, 17/06/2010 - 12:12
Ďakujem za komentár,

Ďakujem za komentár, dúfam, že sa rozvinie diskusia. Príjemný deň želám.

Vložil(a) Lidka, Pi, 21/05/2010 - 13:50
No to je aka blbost?

No to je aka blbost?

Vložil(a) Ivanka, Ut, 11/05/2010 - 12:32
Ivanka, to je oficiálne

Ivanka, to je oficiálne hodnotenie práce špeciálnych pedagógov v ŠZŠ alebo v CŠPP, či v OU. Pýtam sa koľko rokov mesiacov a dní majú autori odučených v uvedených zariadeniach, že si ich dovolia hodnotiť? Kto zo sympatizantov tejto webovej stránky pozná autorov a spoluautorov tejto práce? Nech sa vyjadria na fóre tejto webovej stránky s uvedeným mena a adresy školy, či CŠPP v ktorej pracujú. Ivanka, ďakujem za prvú reakciu.Úspešný deň želá Lýdia Melišková.

Vložil(a) Lidka, Ut, 11/05/2010 - 19:26
Pracujem ako zastupkyna

Pracujem ako zastupkyna riaditela v specialnej zakladnej skole a poviem Vam, neviem si predstavit tieto deti v beznych, resp. klasickych triedach. Ano, uznavam, ze sa to takto robi - z "Romov romske triedy", ale ved oni su tak zaostali, maju problem aj s adaptaciou na skolske prostredie, tak kto by trpel???Garantujem Vam, ze nie su schopni vzdelavania v klasickych triedach /cest vynimkam/ a to sa s nimi poriadne natrapime aj na specialke. Od vychovy, cez vzdelanie, kazdodenne dohovory, riesenie krizovych situacii, spravania, ved je to praca na nezaplatenie!

Vložil(a) Anonym (bez overenia), Ut, 25/05/2010 - 08:14
Dobrý deň, pani

Dobrý deň, pani zástupkyňa, ďakujem za príspevok. Som si istá, že by mala byť povinná predškolská výchova u všetkých detí. Mnohé bariéry(rečové, hygienické, nevhodné správanie detí, problémy vyplývajúce z prehnanej či nedostatočnej starostlivosti, atď.)by sa začali odstraňovať skôr. Autorov panfletu "Škola ako geto" by som pozvala na ostatnú súťaž Boccia do našej školy. Do súťaže sa môže zapojiť každý žiak školy. Bola som svedkom, ako deti na vozíku, ktoré mali aspoň jednu ruku pohyblivú súťažili tak, že panie učiteľky ich držali zozadu, deti sedeli na fit lopte a mali priestor na hod loptičkami. O radosti, ktorú tieto deti pociťovali nebudem písať, poznáme to všetci, ktorí s týmito deťmi pracujeme. Pri súťaži pomáhali tí, ktorí pomáhať mohli. Žiaci na (aj špeciálnych) školách sa nedelia navzájom podľa farby pleti, ani podľa pôvodu, to nás umelo rozdeľujú sponzori autorov panfletu, tí, ktorí chcú šetriť na úkor detí(zdravých aj zdravotne znevýhodnených). Lebo ich odporúčaniami budú trpieť všetky deti. Takú radosť z práce ako mali moje kolegyne a kolegovia nebudú mať autori pamfletu nikdy!Príjemný deň želám.

Vložil(a) Lidka, Ut, 25/05/2010 - 15:09